Básničky a pesničky


Ticho, ticho detičky,
budeme jak rybičky.
Ticho, ticho, tichúčko,
bude nám tu dobrúčko.


Jeden, dva, tri, štyri, päť
v našej škole ticho seď!
Nebehaj, poslúchaj
aj na hračky pozor daj!


Čo je šťastie?
Keď mám domov,
v zdraví rastiem,
hovoria mi:
Ty máš šťastie!
S kamarátmi rád sa hrám,
čítam, kreslím, vymýšlam.
Žmurknem očkom
ku nebíčku:
Ďakujem ti, anjeličku!


HÁDANKY

Cez mesto to fičí,
Silu berie z tyčí.
Čo je to?                          -Trolejbus-


Zo železa vták
Letí pod oblak.
Čo je to?                           -Lietadlo-


Letí jako šíp,
píska pí, pí, píp.
ako letí, tak si svieti,
veľa novôt prinesie ti.
Čo je to?                             -Raketa-


Pri práci sa len tak mihá.
jednou rukou ťarchy dvíha.
Čo je to?                              -Žeriav-









ČAROVNÉ SLOVÍČKO


Kto to klope na okienko
a šepká nám hlások tenko
DOBRÉ RÁNO, moji milí,
ako ste sa vyspinkali.


Moje šnúrky neposlušné,
vôbec nie sú ku mne slušné.
Chcú sa so mnou iba hrať.
PROSÍM SI ich zaviazať!


Mamička mi stále vraví:
Nezabudni na pozdravy!
Aj pred domom susedia
DOBRÝ DEŇ si povedia.


Pri obede jeden, dva, tri….
DOBRÚ CHUŤ sa želať patrí.
Vtedy dobre viem,
že ten obed zjem.


MAĽOVANÁ ABECEDA


A
Adam v škole nesedel,
abecedu nevedel,
prišli k nemu líšky,
čítajú mu z knižky.


B
Bľačia ovce za rána,
bača pečie barana,
babke tečú slinky,
na kus baraninky.


C
Cmúľal by som nemám čo,
dajteže mi volačo,
že som dobrý chlapec,
dajte hrozna strapec.




Č
Čučoriedky, černice,
mám ich vyše čapice,
tuto si ich majte,
čokoládu dajte!


Ď
Ďobe ďateľ do kôry,
červíček mu hovorí:
neďob moju ríšu,
rozďobeš mi skrýšu!


E
Eva ide s Editou
za zelenou rakytou.
Vydávaj sa Evka,
si už veľká dievka.


F
Filoména, chudera,
sadla vedľa šoféra.
Filoména jajká,
že mu smrdí fajka.


G
Gágal gunár na dvore,
až mu vyschlo v gágore,
húska krajšie gága,
v potoku sa mága.

I
Išiel Ivo po pivo,
točili mu nakrivo,
veľa piva mali,
samú penu dali.

K
Kukurica, pšenica,
pchá sa káčer, kačica,
kukurice fúra
napchá sa aj kura.



Ľ
Ľudo ľúbi fazuľu,
zjedol by jej za fúru,
ale za to Peter
radšej klobás meter.


M
Mraučí mača pod múrom,
mačka miauká s kocúrom.
A v komore myši
maškrtia si z misy.


N
Naša Anča hrýzla hlúb,
zlomila si na ňom zub.
Janíček jej reční:
neplač, veď bol mliečny.


P
Premrzli mi papuče,
požičaj mi papuče,
na papučiach boty,
pôjdem do roboty.


R
Ružena a Mária
rozum berú z rádia.
Aj ja si ho zapnem,
rozumu si kvapnem.


S
Sladko spí si sedmospáč.
Slnko svieti, vstávať ráč!
Sedmospáč je Samko.
Oblejte ho mamko!


T
Telefón si k uchu dám,
volám: haló kto je tam?
Haló tu je tetka!
A tu malá Betka!





V
Váh je voda veliká,
utopí sa motyka,
ale naša Hanka
pláva ako slamka.






Ž
Žaba, žabka maličká,
skáč mi pekne, žabička,
Na vodu ťa hádžem,
mocne, ako vládzem.


PIESNE:

TAK AKO TMAVÚ NOC

Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička,
/:rozjasní u nás deň, rozjasní u nás deň
úsmevom mamička:/
Tak ako od rosy nad ránom skrásnie kvet,
/:v maminom objatí , v maminom objatí
skrásnie mi celý svet:/
Vďaka Ti, mamička rozorvi teplú dlaň,
/:nech Ti na tvoj sviatok, nech Ti na tvoj
sviatok kytičku dám:/

SLNIEČKO

1.
Slniečko sa zobudilo,
popreťahovalo kosti,
cez mrak hlávku vystrčilo,
zasmialo sa od radosti.
2.
Vyleteli včielky vrtké,
motýle zas šantia v tráve,
lienka ponáhla sa kdesi,
mravce slamku našli práve.
3.
Obzerá sa slnko zlaté,
čo sa robí, čo sa deje,
všade radosť z práce majú
a slienčko sa len smeje.



ZAHRAJKO

Bol raz jeden malý psíček,
verne chránil babkin domček,
ostril ušká jak zajko,
volali ho zahrajko.

Taký to bol dobrý psíček,
huncútik a nezbedníček,
do kuchyne zaskočil,
kostičku si vyprosil.



ŠKôLKARI

Čo má škôlkár v skrinke,
čo si do nej dal?
Topánočky, rukavičky,
kabátik a šál,
papučky a teplý svetrík,
čiapku na uši, ale mať tam
neporiadok to sa nesluší!


NÁŠ BROK

Ten náš pes sa volá Brok,
nemá ešte ani rok.
A už šteká na človeka,
nesmieš k nemu ani krok.

Užitočný je on tvor,
dobre stráži humno, dvor.
Moja mama skoro vstáva,
on však vstáva ešte skôr.


O ZVIERATKÁCH

Pozerá sa zajko zvedavý,
čo to naňho padá do trávy.
Cupi-cup, cupi-cup,
žalude naň hádže dub.

Priletela sojka z doliny,
vraj má celkom čerstvé noviny.
Škreky-škrek, škreky-škrek,
oženil sa s jedľou smrek.

Vyčkávala líška zopár dní,
na sliepky pri starej horárni.
Šuchi-šuch, šuchi-šuch,
takmer prišla o kožuch.

Čo to kmotru straku napadlo?
Ukradla si kdesi zrkadlo.
Cheche-hrá, cheche- hrá,
teraz sa v ňom obzerá.

Kukulienka ráno spod buka
dvakrát pekne deťom zakuká.
Kuku-kuk, kuku-kuk
a už viacej ani muk!




FAŠIANGY, TURICE …

Fašiangy, Turice- Veľká noc príde,
kto nemá kožúška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa
tak trasiem,
Dajte mi slaninu, nech sa vypasiem.
A tam hore sa komíne,
sedí kocúr na slanine.
Choďte, že ho odohnať
a mne kúsok odrezať.
Režte, režte – len sa neporežte.
Ak sa máte porezať,
pôjdem si sám odrezať.


MALOVALA PANI JESEŃ

Maľovala pani jeseň farbičkami listy,
jeden hnedý, druhý žltý, tretí ostal čistý.
Keď sú hrušky, už je jeseň,
to my dobre vieme.
Skôr ako ich ochutnáme,
si ich umyjeme.
Keď je hrozno, už je jeseň,
to my dobre vieme,
skôr ako ho ochutnáme,
si ho umyjeme.
Keď sú slivky, už je jeseň,
to my dobre vieme,
skôr ako ich ochutnáme,
si ich umyjeme.
Kde si sa nám, jeseň skryla,
len čo si nás navštíla?
Neskrývaj sa, si náš hosť!
Čo nám nesieš pre radosť?
Neodchádzaj, jeseň milá
len čo si nás navštívila.
Ostaň s nami, si náš hosť,
ostaň s nami pre radosť.
Rozdala už pani jeseň
deťom sladké dary,
ponúkla ich pohárikom
kompótovej šťavy.
Odletela nebadane
na jesennom vetre.
Hľadte deti, padá lístie,
obliekajte svetre.






MOJE MILÉ, PREMILENÉ

Moje milé, premilené jahody,
veď mi ony popadali do vody.
Kto vás dostane,
nech vás dostane,
nechže sa len mojej milej
krivda nestane.

Moje milé, premilené maliny
spadli ste mi do hlbokej doliny.
Kto vás dostane,
nech vás dostane,
nechže sa len mojej milej
krivda nestane.

Moje milé premilené černice,
spadli ste vy do hlbokej studnice.
Kto vás dostane,
nech vás dostane,
nechže sa len mojej milej
krivda nastane.












PADÁ SNIEŽIK

Padá sniežik bielučký
na polia i na lúčky.
Na záhrady na lesy
vtáčik malý kdeže si.
Tu na dvore bývam,
pod struhu sa skrývam.
Zima mi je hu-hu-hu
vám teplúčko v kožuchu-chu
Neboj sa ty vtáčatko
každé dobré dieťatko,
postará sa o teba,
dá ti zrnko aj chleba.


KEĎ NAPADNE VEĹA SNEHU

Keď napadne veľa snehu : hoja-hoj :
Postavím si snehuliaka : na náš dvor :
Miesto čiapky hrniec dáme : hoja-hoj :
Pesničku mu zaspievame : hoja-hoj :







ROZPRÁVKA O PAPUČKE

Rozprávka krátka kratučká,
Bola raz jedna papučka.
A s veľkým chocholcom sedela pod stolcom.
Prišiel k nej Dunčo chlpatý,
papučku v zuboch obráti.
Zbohom svet nádhera,
papučka zomiera.



PACHOLÍČEK

Keď som bol maličký pacholíček.
Stúpil mi koníček na malíček.
A mňa teraz prstík bolí,
už sa mi mamička nezahojí.





PAPUČKA

Rozprávka krátka, kratučká.
Bola raz mäkká papučka
a s bielym chocholcom
bývala pod stolcom.
Jedného rána pre pletku
nechala rozum v opätku,
Chocholec zoberie a podá
pred dvere!
Díva sa, slnko svietilo
na prahu milo premilo
A dvor je nádhera,
až srdce rozberá.
Vtom príde zahraj strapatý,
papučku v babkách obráti,
zavrčí do dverí,
zubáče vycerí.
Papučka zjajkla naplno,
pozrela z hrôzou okolo.
Zbohom svet- nádhera-
Papučka umiera.


DÁM TI VŠETKO, ČO MÁM

Ver mi, že najmenej týždeň už
dívam sa na kalendár.
No trikrát mamička hádať smieš,
aký mám pre teba dar.



Dám ti vánok, s ktorým sa hrám.
dám ti jar, čo zvoní bim-bam,
k tomu snežienky spod kríčka,
za lásku mamička,
dám ti všetko čo mám.



NAŠE MAMY

Kto nám stráži postieľky, kto nám stráži spánok?
Kto nás večer pohladí, pozobúdza ráno?
/:naše dobré, milé mamy, naše mamičky,
všade chodia, chodia s nami, veď sme maličkí.:/

Kto nás vodí do škôlky, kto nás čaká doma?
Kto nás krajšie učeše, ako, ako ona?
/:naše dobré, milé mamy, naše mamičky,
všade chodia, chodia s nami, veď sme maličkí.:/



KYTIČKA

Viažem si kytičku
v zelenom hájičku,
keď si ju uviažem,
mamke ju ukážem.

Toto je kytička
z malého hájička
pre teba mamička
kus môjho srdiečka.


MAMIČKIN ÚSMEV

1.
Tak ako tmavá noc
rozjasní hviezdička,
/:rozjasní u nás deň:/
s úsmevom mamička.

2.
Tak ako od rosy
nad ránom skrásnie kvet
/:v maminom objatí:/
skrásnie mi celý svet.


KYTIČKA PRE MAMIČKU

Viažem si kytičku v zelenom hájičku,
keď si ju uviažem mamke ju ukážem.
Toto je kytička z malého hájička
pre teba mamička kus môjho srdiečka.


FIALôČKA PRE MAMKU

Vo vrbine pri potôčku,
odtrhol som fialôčku.
Čo myslíte komu asi
dodá vôňe a tiež krásy.
Mojej mamke rád ju mám,
jej ten nežný kvietok dám.
Postavím sa na stoličku,
milo pozriem na mamičku.
Zo všetkých si najkrajšia
môjmu srdcu najdrahšia.


VOJACI

My sme smelí vojaci
šable flinty máme.
Múku, žemle pečieme
pokoja nedáme.
Zajacov sa nebojíme,
vrabcov rýchlo rozplašíme
a kto sa nás nebojí,
tomu pokoj dáme.


MALÍ MUZIKANTI

My sme malí muzikanti
my vieme aj pekne hrať,
na bubienok zabubnovať
na husličky fidlovať.

Na tie husle fidli-fidli,
na píšťalku mydli-mydli,
na bubienok tram-ta-rom,
až sa trasie celý dom.

A my sme vám prišli zahrať
dedko, babka usmiata
Ideme k vám z horných krajov
cez kaluže cez blatá.

Na tie husle………


JEDEN, DVA, TRI, ŠTYRI, PäŤ

Jeden, dva, tri, štyri, päť, počítam
už naspamäť.
Jednu hlavu, jeden nos,
jeden jazyk máme.
Ten kto pravdu nevraví,
jazyk sa mu láme.
Jeden, dva, tri, štyri, päť
počítam už naspamäť.

Jeden, dva, tri, štyri, päť
počítam už naspamäť.
Dvoje očí, dvoje rúk,
dve uši má každý.
Ten, kto nemá pršiplášť,
ľahko zmokne v daždi.
Jeden, dva, tri, štyri, päť
Počítam už naspamäť.


HOP SA KÚDEĽ

Zavčas rána z pondelku
nadiala si kúdeľku.
Hop sa kúdeľ, vrť sa kúdeľ,
kúdeľôčka, kúdeľka.
A keď prišla tá streda,
jaj mamička, jaj beda!
Hopsa kúdeľ, vrť sa kúdeľ,
kúdeľôčka, kúdelka.
A keď prišiel ten štvrtok,
spravila si paškrtok.
A keď prišiel ten piatok,
to je mrcha začiatok.
A keď prišla sobota,
smrdela jej robota.
A keď prišla nedeľa
do tančeka letela.


VO VRBINE

Vo vrbine pri potôčku
odtrhol som fialôčku.
Čo myslíte komu asi
dodá vône a tiež krásy.

Mojej mamke, rád ju mám,
jej ten nežný kvietok dám.
Postavím sa na stoličku
milo pozriem na mamičku,
pobozkám ju na líčka,
tíško poviem „mamička“,
ty si moja najdrahšia,
môjmu srdcu najmilšia.

PADÁ SNIEŽIK

1. Padá sniežik bielučký
    na polia i na lúčky.
    Na záhrady, na lesy
    Vtáčik malý, kdeže si.
2. Tu na dvore bývam
     pod strechou sa skrývam.
     Zima je mi hu-hu-hu
     Vám teplúčko v kožuchu-chu.
3.  Neboj sa ty vtáčatko
     každé dobré dieťatko,
     postará sa o teba,
     dá ti zrno aj chleba.


SNIEŽIK SA NÁM CHUMELÍ

Sniežik sa nám chumelí,
zima je zimička,
polia, lúky vybieli,
zapadne cestička.

Zakry svojou perinou,
celý kraj náš milý.
Veď sme sa už na teba
tak veľmi tešili.

Padaj sniežik, padaj nám,
tešia sa ti deti
naša pieseň radostná
v ústrety ti letí.



KRÁSNA, KRÁSNA

Krásna, krásna, kde si húsky pásla,
niže panskej lúčky, stratila papučky.

Krásna, krásna kdes papučky striasla,
prišla domov s plačom, dostala korbáčom.

Krásna, krásna od plaču sa triasla,
mamka ju ľutala, kapustník núkala.




MOJA MAMKA NIEČO MÁ

Moja mamka niečo má,
schovala to do sena.
A to boli orechy, orechy,
bolo ich tam dva mechy, dva mechy.
A ja som ich vyhrabal,
keď som koňom seno dal, seno dal.


NEVESTA

Tá lišovská nevesta, recefíre bum
z Nitry sukňu doniesla, recefíre bum.
Keď ju ona oblečie,
do tanca sa vyvlečie.
Angle, cingle, bungle bá, recefíre bum.


VRAVEL  TI TO KAŽDÝ

Vravel ti to každý,
nechoď na dvor v daždi.
Čo si hľadal, to si našiel,
zadarmo si kúpil kašeľ.
Vravel ti to každý,
nechoď na dvor v daždi.

Čo si našiel, maj si,
nerozdávaj ďalším.
Do postele ľahni a lež
pokiaľ celkom nevyzdravieš.
Vravel ti to každý
nechoď na dvor v daždi.



DESAŤ  MALÝCH PRŠTEKOV

Desať malých  prštekov
hostil dedo Vševed,
jeden z nich sa rozkašľal,
zostalo ich deväť.

Deväť malých prštekov
zvonku pribehlo sem,
jeden o prah potkol sa,
zostalo ich osem.

Osem malých prštekov
do záhradky vediem,
jeden padol z jahody,
zostalo ich sedem.

Sedem malých prštekov
nesie dobrú zvesť,
jeden padol do vody,
zostalo ich šesť.

Tých šesť malých prštekov
jedlo v úli med,
jeden sa stal králom včiel,
zostalo ich päť.

Päť maličkých prštekov
spieva čviri-čviri,
až jeden z nich zachrípol,
zostali len štzri.

Štyri malé pršteky
tmavou horou šli,
jeden vrazil do stromu,
zostali len tri.

Tri pršteky bežali
za bieleho dňa,
posledný sa urazil,
zostali len dva.

Dva maličké pršteky
ďalej blúdia svetom,
čo pekného zažijú,
rozprávajú deťom.



OTEC ABRAHÁM

Otec Abrahám sedem synov mal,
sedem synov mal otec Abrahám,
nič nerobili, iba sedeli
a takto tlieskali……..
             Lúskali……..
             Dupali……..
             Hmkali……..


KEĎ  SI ŠŤASTNÝ

Keď si šťastný tlieskaj rukami,
keď si šťastný tlieskaj rukami,
keď si šťastný tlieskaj, šťastný tlieskaj,
keď si šťastný tlieskaj rukami.
-dupaj nohami…..
-lúskaj prstami….
-kývaj plecami…..
-zvolaj hela hou….
-zhrnúť všetky činnsti.

ZVEDAVÝ JANKO

Čo sa v hrnci varí ?           /krupica/
Čo je pri sporáku ?           /polica/
Čo v kolíske spinká  ?       /bábätko/
Čo nám mamka kúpi ?      /lízatko/
Čo to v pasci piští  ?         /myšička/
Čo to pekne vonia ?          /ružička/
Čo vo vetre veje ?            /zástavy/
Aký je náš Janko  ?           /zvedavý/




ŠIJEME VRECIA

Šijeme vrecia šijeme
kam ich predávať pôjdeme.
:/z mesta do mesta široká cesta
  predávať ich pôjdeme:/
A ja zas kanafas
:/čižmičky pánske, šaty cigánske na sobáš:/


MUCHA

Spadla mucha do komína
buchlo to až hrúza.
V peci práve kúriť chcela
vyľakaná Zuza.
Už je koniec, Zuza skríkne,
srdiečko jej búcha.
Kde sa vzala, tu sa vzala
z pece lezie mucha.
Dobre veru vraví Zuza,
že som neutiekla.
Ešte lepšie vraví mucha,
žes ma neupiekla.


ZAJKO V ZIME

Hľadte deti, husto sneží,
malý zajko polom beží,
:/hopi sem a hopi tam
kdeže sa len podieť mám:/
príď k nám zajko do školičky
záhráme ti na husličky
:/fidli sem a fidli tam
tu nebudeš nikdy sám:/


 

MOTORKA

Kúpil otec motorku,to je novina.
A už sa na ňu štverá celá rodina.
A že taká motorka nie je bicykel,
každý by sa od rána na nej voziť chcel.
Sadla mama z oteckom, sadla sestra, brat.
A už je tá motorka plná akurát.
Sadla babka s deduškom
už je ich tam šesť,
lež i ja na motorke,
rád by som sa zviesť.
Keď sme všetci nasadli
poďme do lesa.
Tu však praskli před nami obe kolesá.
Skákali sme z motorky jako opice,
smejú sa nám doteraz deti z ulice.


KORYTNAČKA

Kúpil otec korytnačku
budeže to oslava.
V kúpeľni má bazén s vodou,
v kuchyni zas jedáva.
No a keď po večerníčku
stíchne celý dom,
ponáhľa sa cupi.lupi
do škatule pod oknom.


NA LÚKE

Na lúke zelenej sedí zajac,
prepletá nôžkami ako najviac
I ja by som tak prepletala
keby také nôžky mala
ako zajac, ako zajac.

 

CHORÁ MYŠKA

Ochorela myška malá,
doktora si zavolala.
A pán doktor múdra hlava
sladké liečky myške dáva.
Prišli z hora, prišli z dola,
pozrieť myšku či je chorá,
keď videli, zaplakali,
s ťažkým srdcom odchádzali.
Keď myšička vyzdravela,
muzikantov zavolala,
muzikanti vyhrávali
A myšičky tancovali.


ŽABIA ŠKOLA

Učí žabiak deti spievať-kvak kvak kvak
mama žaba prikyvuje- tak tak tak.
Žaburienky spievajú, hrdielka nadúvajú-kvak kvak kvak.
Keď tu zrazu utíši sa žabí hluk
blízko mláky zaklepotal čudný zvuk.
A keď bocian priletí, mama kývne na deti- ani muk!



MY SME DETI MALUČKÉ

My sme deti malučké,
zúbky máme bielučké.
/: tra – la – la, každý vie,
kefka nám ich umyje:/

My sme deti malučké,
očká máme jasnučké.
/:Tralala, každý vie,
voda nám ich umyje:/

My sme deti malučké,
ruky máme čistučké.
/:Tralala, každý vie,
mydlo nám ich umyje:/
 


Z VÝCHODNEJ DIEVČATÁ

1.  Z Východnej dievčatá,
     čím sa umývate,
     že vy svoje líčka
     vždy červené máte?    
      My sa umývame,
každý deň do rôčka,
v studenej vodičke
z bystrého potôčka.

2.    A ja sama prvá
ja sa namaľujem.
Ja na svoje líčka
farby nekupujem.
Keby ja na líčka,
farby kupovala,
Kdeže by moja mať
peňazí nabrala.




SEDEMDESIAT SUKIEN

1.    Sedemdesiat sukien mala,
a predsa sa nevydala
a ja nemám iba, iba jednu,
pýtajú ma až za Viedňu.

2.    Sedemdesiat tisíc mala,
a predsa sa nevydala,
a ja nemám iba, jeden zlatý,
dostal sa mi bajúzatý.

3.    Pod oblôčkom vyskakoval,
štyri groše ukazoval.
Dajte mi to dievča, dievča vaše
a ja vám dám štyri groše.











KUKULIENKA KDE SI BOLA

1.    Kukulienka kde si bola,
keď tá tuhá zima bola.
/:hajajaj ku-ku-ku sedela som
  na buku:/

2.    Sedela som na tom dube,
       kde Janíčko drevo rúbe.
       /:hajajaj ku-ku-ku sedela som
        na buku/:

3.    Sedela som na tej lávce,
kde Janíčko krpce láce.
/:hajajaj ku-ku-ku sedela som
na buku:/

4.    Keď som včera prala šaty,
stratila som prsteň zlatý.
/:hajajaj ku-ku-ku hľadajme
ho tu i tu:/

5.    Vrabec kričí spoza kríčka,
že je prsteň u Janíčka
/:hajajaj ku-ku-ku hľadajme
ho tu i tu:/

6.    Sova volá spod jedličky,
že je prsteň u Aničky
/:hajajaj ku-ku-ku






POKAPALA NA SALAŠE

1. Pokapala na salaše slanina,slanina,
   /:povedali na našeho Martina:/
2. A Martin sa na môj veru prisahal,
    prisahal
    /: že on ani na slaninu nesiahal:/
3. Odrezal si zo slaniny len kúsok,len kúsok,
    /: až mu zostal na hambalke motúzok.:/

 

JEDNA DRUHEJ RIEKLA…

1.    Jedna druhej riekla,
keď koláče piekla.
Požičaj mi lopaty,
keď si už napiekla.

2.    Jedna druhej šepce,
kúpime si čepce,
ak sa nevydáme,
čepce popredáme.

3.    Varila som varila,
plané hrušky s octom.
Sama som ich nejedla
dala som ich hosťom.

4.    A hostia ma chválili,
že som dobrá dievka,
že mi muža netreba,
až keď budem veľká.



ČERVENÝ KACHEL…

1.    Červený kachel, biela pec
nevedela milá chleba piecť.
Iba jednu kuru upiekla,
aj tá jej z pece utiekla.
2.    Dohonila kuru na moste,
vyprášila ju tam po chvoste.
Prečo si sa kura nepiekla,
prečo si z pece utiekla?

MALIČKÁ SOM…

1.    Maličká som, húsky pasiem,
/:tancovala by som až sa trasiem:/
2.    Aj keď som ja ešte malá,
/:moja mamka ma má aj tak rada:/


 
KOHÚTIK JARABÍ
       
Kohútik  jarabí,
nechoď do záhrady
polámeš ľaliu,
potom  ťa zanijú.

A keď ma zabijú,
tak ma pochovajú
do takej záhrady ,
kde páni sedajú.


ANIČKA MALIČKÁ…

1.    Anička maličká, poď si ku mne hopkať,
kúpim ti čižmičky,hej,čo ti budú klopkať.

2.    A ja si nesadnem, ku tebe môj milý,
lebo by ma tvoje,hej, očká očarili.
3.    Anička maličká , nechoď do hájička
Lebo ťa uštipne, had lebo jašterička.


 ŠOŠOVIČKA , HRÁŠOK, FAZUĽA,…

Šošovička, hrášok, fazuľa,
kde ste boli tetka Zuzuľa?
/:bola som ja na vodičku
  budem variť šošovičku.:/

Zjedzte ma vĺčky , zjedzte,
už ma moja milá nechce.
/:utrite si vĺčky zuby,
  už ma moja milá ľúbi.:/

Alebo ma vydávajte,
alebo ma zatvárajte,
/: lebo ja mám chlapcov rada,
  to je namôjdušu pravda.:/

ANIČKA DUŠIČKA, KDE SI BOLA

Anička dušička, kde si bola,
keď si si čižmičky zarosila?
Bola som v hájičku, žala som trávičku,
duša moja, duša moja.

A ja som po tri dni trávu kosil,
ja som si čižmičky nezarosil.
A ja som hrabala, teba som čakala,
duša moja, duša moja.


ČEREŠNIČKY

Čerešničky, čerešničky, čerešne,
vy ste sa mi rozsypali po ceste.
/:kto vás nájde, ten vás pozbiera,
  ja som mala včera večer frajera:/

Bol to šuhaj maľovaný, jak ruža,
toho som si vyvolila za muža,
/:ani by mu robiť nedala,
  len pre krásu doma chovala:/

SPI BÁBIKA

Spi bábika , zavri očká,
čaká ťa už postelôčka.
Spinká mačka, spinká macík,
spinká lopta , spinká vláčik.
Aj slniečko ide spať,
nebude sa s nami hrať.

AUTO

Tú, tú, tú
auto je už tu.
Poď ty mama, poď ty s nami
za chvíľu sme za horami.
Tú, tú , tú
auto je už tu.
Len sa trochu povozíme,
hneď sa domov navrátime.
Tú, tú, tú
auto je už tu.


PEC NÁM SPADLA
Pec nám spadla
ktože nám ju postaví,
starý peciar nie je doma
a mladý to nespraví.

Zavoláme na deduška,
ten má veľké kladivo,
pritlčie tam štyri klince
a už je to hotovo.

O polnoci, o polnoci
prišlo veľké strašidlo,
malo gate na špagáte
a na nose lepidlo.
BÁSNE O MAMIČKE


KVIETOK PRE MAMIČKU

Ach, mamička moja milá,
kvietok som ti urobila.
S veľkou láskou ti ho dám,
pretože ťa rada mám.


SLOVO MAMA

Slovo ,, Mama“, veď to viete,
najkrajšie je v celom svete.
Prvýkrát som celkom sama
slovo ,, Mama“ napísala.

M, a, m, a zložila som tieto hlásky
pre mamičku z veľkej lásky.
Ja ťa ľúbim, mama moja,
pravdivé sú tieto slová.


ROZHOVOR S OTCOM

Ľúbim svoju mamičku,
nemá žiadnu chybičku.
Je krásna a dobrá tiež,
však to, ocko, aj ty vieš?

Pravdaže viem, dcérka moja,
najlepšia je mama tvoja.
Rozdáva nám lásku, šťastie,
dobrú mamu som ti našiel.


SRDIEČKOVÝ DARČEK

Jedno srdce, druhé, tretie,
komu ich dám, iste viete.
S veľkou láskou som ich robil,
pre mamičku moju zdobil.

 
STARÁ MAMA

Stará mama, mamulienka,
ty si bohatá.
Vlasy celé strieborné máš
srdce zo zlata.
Tvoje oči drahokamy
nad ne krajších niet.
Nedám si ťa stará mama
za celučký svet.
BABIČKE

Všetci na mňa povedali,
že som ešte chlapec malý.
Malý tam, malý sem
veď si ľahko pomôžem!
Podložím si stoličku
bozkám na tvár mamičku.


STARÁ MAMA

Keď mám večer slzy v očku
rozpovie mi rozprávočku.
Usmeje sa trošička
a bozká ma na líčka.


MAMIČKE

Dnes má sviatok moja mama,
kytičku jej z lásky dám,
aby sa vždy usmievala
na líčko ju pobozkám.

Mamka moja, mamka drahá
budem dobrý, sľubujem.
Pretože ťa veľmi ľúbim,
srdiečko ti darujem.


KRÁSNY SVET

Mäkká je trávička,
vonný je kvet,
jasná je hviezdička,
sladký je med.
dobrá je mamička,
bozkám ju na líčka.



MOJA MAMKA

Mamka moja mamulienka, mamička,
čože ti dám, keď som taká maličká?
Striebro nemám ani zlato,
však mamička nič to zato
tak veľmi ťa rada mám
na líčko ťa pobozkám.

MAME!

Za starosť o mňa vo dne v noci,
za piesne, za jas tvojich očí,
že privykla si ma k práci,
včas ráno vstávať ako vtáci,
za to, že si ma mamka milá
slobodu chrániť naučila,
za všetko – nedá sa to zrátať.
Vďaka ti, mamka moja zlatá!


BOZK PRE MAMIČKU

Každé ráno mamička, pobozkáš ma na líčka.
Keď ma izbou roztočíš, smiech mi skočí do očí.
Viem, že máš dosť starostí, ja ťa preto nezlostím.
Bozk ti vrátim na líčka,
moja drahá mamička.


DARČEK MAMKE

Ivan spravil mame k sviatku dve figúrky maličké.
A ja čo dám na pamiatku svojej drahej mamičke?
Dať jej ružu? – kvety zvädnú.
Brošňu? – tú si neželá.
Knihu? – málo jej dať jednu a dve hádam priveľa.
Nuž čo – kúpim čokoládu.
Hocikam ju možno skryť, veľa nestojí a hlavne
dá sa ľahko roz-de-liť!


ČERVENÝ KVET

Sporím si korunky, už ich mám päť,
kúpim ja mamičke červený kvet.
Kvet taký červený ako lienka –
ľúbim ťa, ľúbim ťa moja mamulienka.




KYTIČKA

Viažem si kytičku v zelenom hájičku,
keď si ju uviažem, mamke ju ukážem.
Toto je kytička z malého hájička
pre teba mamička
kus môjho srdiečka.

MAMA

Mama, ty budeš so mnou stále?
Nezavrieš nikdy svoje očká?
Nad postieľou tu na pvale
narastie cez noc rozprávočka.
Nepríde, keby bol som sám.
Ja ti ju ráno mamička dám.

Mama, ty neodídeš však?
Kto by nám pral a umyl riad?
Strážiš nás jako hniezdo vták
a mám ťa strašne, strašne rád.
Dneska ti dám len tento kvet,
no raz ti kúpim celý svet.

Mama, ty pôjdeš so mnou všade?
Ty poznáš všetky cestičky.
Vieš, jako slnko lúče pradie
a prečo svietia hviezdičky.
Keď spoznám všetko ako treba,
znesiem ti jednu hviezdu z neba.



RUŽIČKA

V našom byte rozvoniava
jedna pekná ružička,
má dve oči, nos a ústa,
je to moja mamička.

Pozerá sa na mňa nežne,
pohladká ma s úsmevom,
keď sa vráti z práce domov,
rozjasní sa celý dom.

Mám rád, keď ma vystískajú
hebké ruky mamine,
nikdy by som tie jej ruky
nevymenil za iné.



ĽÚBIM ŤA!

Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky,
každú hračku maličkú,
lež najviacej zo všetkého
ľúbim svoju mamičku.



DEŇ MATIEK

Deň matiek je veľký sviatok.
Deti vravia, dnes je piatok,
upraceme mamke byt.
Nech sa ide zabaviť.
Nemusí byť doma veru,
nech len ide na večeru
a s oteckom do kina,
bav sa dobre mamina.
Nemusíš mať o nás strach,
sestra utrie doma prach,
popolieva všetky kvety,
veď sme tvoje dobré deti.


MAMY

Mladé mamy, staré mamy
netrápia sa veru s nami.
Šijú, perú, varia stále.
Boli raz aj oni malé?
Vraj chodili do školy,
keď sme tu my neboli.


MAMINE OČI

Čo sa mi ešte nesnívalo,
že sa na mňa slnko usmialo,
zablyslo mi rovno pri postieľke
a ja som bol zrazu zlato veľké.
Pozrel som naň lepšie spod periny.
Je to slnko a či niekto iný?
Povedala mama ,, Ty môj malý
to sa predsa moje oči smiali“







VYNÁLEZCA

Mama, budem vynálezcom a
vynájdem krásnu vec, spravím
takú obrovitú,
velikánsku veľkú pec.
Čo zohreje všetku vodu a zaraz
ju vysuší, aby ma už nemokrila
na tvár, na krk, na uši.

SVIATOK

Oči si umyjem, učešem vlásky,
aby som bol hoden maminej lásky.
A keď sa oblečiem zavolám na ňu,
príde a podivné veci sa stanú.
Celú ju objímem a bozkám sladúčko.
Poviem jej: voniaš mi ako to jabĺčko,
ja ti dám srdiečko, len také malé.
Čo jako potôčik žblnkoce stále.


USPÁVANKA

Spinkaj bába maličká,
ja som tvoja mamička.
Večer je už súmrak veľký,
uložím ťa do postieľky.
Haju, haju, haj – uspať sa mi daj.


NAŠA MAMA

Naša mama zavčas rána
vstáva prvá, celkom sama,
bez budíka,
len čo kohút kikiríka,
a o chvíľu cin, cin, cin,
štrngne hrnček, bzučí plyn.

Po podlahe zľahučky
sem – tam chodia papučky,
a potom už rozvoniava
v celom byte čerstvá káva.

To sa nám už vesele
vyskakuje z postele.





PANI UČITEĽKE

Pre vás, pani učiteľka,
pre vás je táto kytka veľká.
I pekný pozdrav
k vášmu sviatku.
Máme vás radi
ako matku.

Krásny je náš život v škôlke,
pestrý ako dúha,
veď pani učiteľka
je nám mama druhá.


ČO DEŤOM K ŠŤASTIU TŘEBA

Čo všetko deťom k šťastiu treba?
Slnko a modrý kúsok neba.
Piesok a v izbe s hračkami
dva veľké bozky od mamy.

Čo všetko deťom k šťastiu treba?
Hrozienka sladké na koláči.
Každý deň jedna hodinka
v náručí svojho ocinka.

Čo sa dnes najviac deťom ráta?
Mať otca ako kamaráta,
maminu dlaň a popri tom,
mať vždycky lásky plný dom.


KYTIČKA FIALIEK

Prečo ste dnes, milé stráne,
fialkami rozvoňané?
Ty to nevieš, odpovedia,
veď aj fialky to vedia!

A čo vedia? Povieme ti.
Vedia, že chcú na jar deti,
ktoré ľúbia svoje mamy,
vyznať im to fialkami.


 
MOJA MAMA

Na svete sú poklady,
ktoré kde-kto hľadá.
Ja však hľadať nemusím,
to, čo mám tak rada.

Netreba mi nádheru
kráľovského zámku.
Stačí mi, keď pri sebe,
mám vždy svoju mamku.


SLNEČNICA

Každé ráno, vždy, keď svitá,
slniečka sa nežne pýta.
,,Ako si dnes slnko spalo,
či ti bolo spánku málo?“
musíš rýchlo z perín vstať,
celý náš kraj zohrievať.


CESTIČKA K DOMOVU

Cestička k domovu
pekne sa vinie,
milšia je, krajšia je,
nad všetky iné.

Keby som vo svete
kdekoľkovek zašiel,
tú cestu k domovu
vždy by som našiel.


RUŽIČKA

V našom byte rozvoniva
jedna pekná ružička,
má dve oči, nos i ústa,
je to moja mamička.

Pozerá sa na mňa nežne,
pohladká má s úsmevom,
keď sa vráti z práce domov,
rozjasní sa celý dom.

Mám rád, keď ma vystískajú
hebké ruky mamine,
nikdy by som tie jej ruky
nevymenil za iné.


OSLAVA

V jedno ráno, v jeden deň,
čo sa stalo, rozpoviem.
Rozhodli sa motýle,
že vraj pôjdu na výlet.

Nad záhradou prelietali,
čosi dobré zavoňali.
Tam na stole, na tráve,
stáli veľké poháre.


JAR


JAR

Prichodí jar pomaličky
a s ňou z juhu lastovičky.
Zašvitoria na podstreší,
novú stavbu každá rieši.


JAR

Keď slnce zasvieti,
zima preč odletí.
Už letí, už letí,
radujú sa deti,
Slnko pekne hreje,
na deti sa smeje.


FIALôČKA

Ja som kvietok – fialôčka,
aké nebo, také očká,
aká tráva, také šaty,
hrej ma, slnko, lúčik zlatý.


 
SNEŽIENKA

Snežienôčka drobnučká,
utiahnutá v kríčku,
prečože máš ručníček
Na belavom líčku?

Juj, zima je veliká
A ja kvietok malý,
juj, bojím sa, že mi mráz
biele líčka spáli.

Len sa neboj snežienka,
že ťa zima zdrví,
Už je po nej, jar je tu
a ty si kvet prvý.

Hneď za tebou plno ich
na lúčinku príde,
zahoď, zahoď ručníček,
veď už teplo bude.




POSOL JARI

Fialôčka  vonná,
skrytá v tôni lesa,
nad tvojím príchodom
moje srdce plesá.

Ty si posol jari,
hlásajúci svetu,
že sa jar už blíži
zaodetá v kvetu.

JARNÝ VIETOR

Kosil vietor rosu,
šmyk-šmyk-šmyk!
Roztrhol si nový kabátik.
Nemá veru ani na nite,
nože mu ho, kvietky, zašite.

Fialka ho chcela obslúžiť,
púpavienka dala zlatú niť,
trslica im  hrčky nasýpa,
ihlu vypítali od šípa,
dohovorili sa s lopúchom,
aby prevliekol niť cez ucho.



SVIEŤ, SLNIEČKO

Svieť, slniečko na náš kraj,
nech sa zmení v sladký raj,
nech v ňom rozváňajú kvietky
a nech je tu dobre všetkým.



KONVALINKY

Bežím horou po úbočí
a čo vidia moje oči?
Samý zvonček malilinký!
Ach, to zvonia konvalinky.

Nečuteľne vyzváňajú,
no tým prudšie zazváňajú!
Už ich aj mám za kytičku,
veď mi kvitli pre mamičku.

Mamička, tu ti ich dávam,
a hneď si ťa vybozkávam,
nech ti bozk od tvojho synka
vonia jako konvalinka.

JARNÉ KVETY

Ja som vám veľký pán,
červený som tulipán.
Moja hlávka kalich veľký,
zdobí v meste parky všetky.
Ja som vám veľký pán,
červený som tulipán.

A my sme púpavy,
kvitneme hneď od jari.
Na hlavičkách žlté vlásky,
lúčina je plná krásy.
A my sme púpavy,
kvitneme hneď od jari.


PÚPAVA

Púpava má čiapku zlatú,
chocholatú jako nik.
Zlatú čiapku vymení si
za strieborný lampášik.


KONVALINKY

Cingi-lingi, cingi-lingi,
vyzváňajú konvalinky.
Cingi-lingi, bim, bam, bom,
vyzváňajú za hájom.


NÁVRAT LASTOVIČIEK

Lastovičky, lastovičky,
švitorivé klebetníčky,
už nám nesú jarnú krásu,
až sa celé túžbou trasú.


VLČÍ MAK

Hnevá sa mak vlčí,
tvár mu ohňom blčí,
,,Len čo vetrík fúkne,
odnesie mi sukne“






JAR K NÁM PRIŠLA

Jar k nám prišla,
zvonček zvoní,
na lúke je tisíc vôní.


APRÍLOVÁ CHRÍPKA

Môj šašo má čudnú nemoc:
neviete mu niekto pomôcť?
Štyri dni už nespí, neje,
len sa smeje, smeje, smeje.
Od smiechu má kŕče v bruchu,
sucho v krku, hlucho v uchu.
Nevie prestať. Hihí! Haha!
Nič mu na to nepomáha.
Možno je to chrípka nová.
Vážna?
            Smiešna?
                            Aprílová!




LETO


Leto

Keď  prichádza leto,
je nám do skoku,
čľapkáme sa bosí
v bystrom potoku.

Zohrejže nás, zohrej
slnko premilé.
Šantíme na lúke
ako motýle.

Púpavy a bašky,
zvonky, šalvie,
ktože si z nich, deti,
venček uvije?

Škovránok nad hlavou
vtáčik maličký,
komuže to spievaš
svoje pesničky?

Keď odchádza leto,
vravíme mu zas:
,,Prečo sa tak náhliš,
veď máš ešte čas.“
SLNIEČKO, HREJ

Slniečko, hrej,
s nami sa smej,
v teplučkej vodičke
tam je nám hej.


MôŽEME SA HRAŤ

Trávička je dobrá vec,
mäkká ako koberec.
Môžeme sa na naj hrať,
slniečko nás bude hrať.


 
LÚKA

Čomu lúka podobá sa,
keď je samý kvet?
Pozrite sa, aká krása,
rozprávkový svet!

Všetky farby zlietli sa tu
ako na dlani,
a pesničky nad ňou pradú
malé škovrany.

Čo nám, deti, odpoviete?
To je známa vec:
keď je v lete lúka v kvete,
je sťa koberec.



SLNKO

Skáče slnko po poli,
kým ho hlava nebolí.
Skáče slnko po sene,
kým má líčko červené.
Podvečerom z únavy
klesne potom do trávy.



JESEŇ


NA JESEŇ

Na jeseň si vietor píska,
mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá,
až je biela záhrada.
Tak to ide, krokom krok,
dookola každý rok.


 

ŽLTÁ JESEŇ

Jeseň, pani bohatá,
farbí listy do zlata,
premaľúva celý sad.
Zletel vietor šiki-miki,
hojdá všetky koniariky,
vraj by stromy zobliecť rád.

Vyhúda im celý čas:
-Ide zima, bude mráz, pomrznete zaisté.-
Ale strom mu rozosmiaty
ako dáky peniaz zlatý
púšťa len list po liste.



JESEŇ

Stojí, stojí jeden strom,
šašo sedí pod stromom.
Zlaté lístie vo výši.
Šepoce mu: ši-ši-ši, šu-šu-šu, ša-ša-ša
spúšťame sa na šaša.
Toto je tá pieseň,
ktorú šuští jeseň.


FÚKA VETRÍK

Poďme, deti, do domu,
vetrík fúka do stromu,
kolíše mu vetvami,
lístok padá ku zemi.






JESEŇ PRIŠLA

Jeseň prišla,
vietor fúka,
zlato prší
do klobúka.





GAŠTANKO

Kožuštek mám pichľavý,
kabátik mám hladký,
a keď si h o vyzlečiem
mám aj čierne šatky.


ŠARKAN

Šarkan letí, šarkan letí,
za ním chlapci, za ním detí!
A všetci sa hrnú von,
vykrikujú, robia zhon.


PRIŠLA JESEŇ

Polia sú jak zodeté,
a či je už po lete?
Ticho, hlucho v dúbrave,
pošli vtáčky spevavé.


JESEŇ

Už je pole holé, pusté,
zajko sedí pri kapuste.
Šarkan letí, nemá perie.
Kamže letí, kam sa berie?


HRUŠKA

Hruška hruške šušká:
Máme žlté brušká!
Kričia dolu Hele:
Jedz nás už sme zrelé!







JESENNÉ PLODY

Šípky v tŕní,
trnky v tŕní,
zbierame ich
na výslní.


LASTOVIČKY

Odleteli.
Už ich niet.
Išli pozrieť iný svet.


PADA LISTIE

Padá lístie, šuchoce:
Šuchy, šuchy, šuchy. /šúchať dlane/
Zajko po ňom dupoce:
Dupi, dupi, dupi. /dupať nohami/


PLODY JESENE – hádanky

Šašo zlatý
Šaty tratí.          Čo je to? – jesenný strom

Dáma štíhla
Samá ihla. Čo je to? - jedľa

Maľovabé líčko malo,
Slniečko naň malovalo.     Čo je to? – jablko

Kto v lete kabát nosí
A v zime je nahý?    - orech


PLODY JESENE

Červené jabĺčko, modrá slivka,
Žltavej hruške lístkom kyvká.
Slniečko maliar podjesene
Prifarbil štetcom plody země.

Z nich nám vo fabrikách
Naše matky
Vyrobia dobrý kompót sladký,
Aby sme mali celú zimu
Ovocie, mušt a zeleninu.




 
PRIŠLA JESEŇ

Na známosť sa všetkým dáva,
V jeseni lístie opadáva.
Šu – šu, šumia vetvičky,
Vraj naplnia košíčky.

Slniečko sa raduje,
Šarkan s vetrom tancuje.
Hop-cup, hop-cup tralala,
Jeseň dary rozdáva.


LÍSTOK LÍSTKU HOVORÍ

Lídtok lístku hovorí,
Prišla jeseň do hory.
Veverička zbiera šušky,
Budú plné komory.

PAPIEROVÉ ZUBY

Vzlietol šarkan – pyšný drak,
Vyletel až po oblak,
Zvysoka sa dáva na svet,
Strašie by, a nevie jak.

Hladí naň zo štyroch strán,
Potom hrozí kŕdľu vrán,
Ale vrany sa mu smiali,
Že je ešte malý pán.

Do šíra i do diali
Nikde sa ho nebáli.
A tie zuby papierové?
Všetci sa im vysmiali.


Z NAŠICH STROMOV

Podľa deti, podľa domov,
Padá lístie z našich stromov.
Obrali sme jabĺčka
Pre našeho Janíčka
A Evičke hruštičky,
Má ich plné košíčky.






ZIMA




SNEHULIAK

Kde sa vzal, tu sa vzal,
Při záhrade ráno stál,
Čiapku sivú,
Hlavu krivú
A fajku vám v ústach mal.

V koštieľke, neborák!
Čože je to za panák?
Zosmiala sa
Mladá chasa:
„jaj, veď je to snehulienka!“


BUDE ZIMA….

Bude zima, bude mráz,
Kde sa vtáčik, kde schováš?
Schovám sa do javora,
Tam je moja komora.

VTÁČA V ZIME
Vtáča volá:
                  Jarko, Vierka,
Dajte zrnko predo dvierka,
Do hladného telíčka,
Bude z neho pesnička!
Kto sa v zime nezľutuje,
Ten ma na jar nepočuje.


UŽ JE ZIMA

Už je zima, už je mráz,
Snehu bude až po pás.
Bude dobrá sanica
Pre Zuzku i pre Vinca.


MODRÁ A BIELA

Biela zima, modré mrazy.
Snehuliačik či ťa mrazí!

Hoď si kabát na seba!
-mne, a zima? Aleba!

Nič krajšieho pre mňa nieto,
Zima – to je moje leto,

Modrá zima, biely sneh,
Sánkovačka, detský smiech.

AHA, AHA!

Aha, aha, sneh von padá,
Biela je už ulica!
Hoj nech ho len hodne spadne,
Bude dobrá sanica!

Poďte, chlapci, berte sánky,
Pre nás mrazu, zimy niet!
Hoj, dnes je náš každý kopec,
Dneska je náš celý svet!


ZIMA

Pokryl sniežik strechu plot,
Pod stromček sa pozrieť poď.
Poď si vybrať pekné hračky
Auto, bábu, pestré vláčky.


ČO SI OBLEČIEM?

Dnes je zima, taký mráz,
Kožuštek si vezmem zas,
Kožuštek i teplú čiapku,
Všetko pekne po poriadku.


IDE ZIMA

Ide zima zimička,
Kde je moja čižmička?
Kde sú moje kopčeky?
Už sú biele kopčeky.

VIANOČNÉ GULE

Svieť nám stromček jagavý,
Už sme všetci zvedaví.
Čí je ten darček a čo je v ňom:
Cingi – bingi bom.



SNEHOVÉ VLOČKY

My sme vločky – iskierôčky,
Šaty máme snehové.
Keď je zima metelica,
do tanca sme hotové.
„Veseľme sa, kým je čas,
kým je zima, kým je mráz.



VIANOCE

Biely sniežik padá,
na dlaň vločka sadá.
Snehuliak je na dvore,
koláčiky v komore.
A vianočná hviezdička,
krásne žiari z nebíčka.


VLOČKY SNEHU

Vločky snehu – čipky biele
sype zima za goliere.


ZIMA

Sneh a chlad,
hladký ľad.
Sneh je hosť,
je ho dosť
pre radosť.


POČUJ, SIVÝ ĽAD

Počuj sivý ľad,
ide z teba chlad.
Keď prestanem dýchať chladom,
potom prestanem byť ľadom.

DECEMBER

December je dedo Mráz,
čo prichádza medzi nás
s rozosmiatou tvárou,
s našou plnou darov.



PRÍDE DEDO MRÁZ

Padá, padá biely sniežik
Na lesy a stráne,
deduško mráz s babkou zimou
chystajú si sane.

Rozbehnú sa šírym svetom,
i k nám zavítajú.
A tu všetkým dobrým deťom
po darčeku dajú.




VIANOČNÝ STROMČEK

Padá sniežik, štípe mráz,
vianoce sú u nás zas.
Stromček svieti, až sa jegá,
prekvapenie na nás čaká
čakajú nás balíčky
od otecka, mamičky.


ZIMA

Trblietavá vločka snehu
zime dáva krásnu, nehu.
Maliar mráz sa raduje,
na obloky čaruje.
Padá sniežik biely,
všade zimná krása,
snehuliačik malý
na nás usmieva sa.


SNEHULIAK

Poznáte ho iste mnohí,
jedna guľa to sú nohy.
Druhá guľa to je driek,
tu máš metlu, nerob priek.

Tretia guľa, to je hlava,
na hrniec si pozor dávaj!
Fajku cmúľaj, veru tak,
pekný je ten snehuliak.


NA VIANOCE

Na Vianoce, deti však,
všeličo je naopak:
jedle rastú po izbách,
vtáčik nemá z mačky strach,
muchotrávky – pestré hlávky
kolíšu sa na vetvách.

Zlatá reťaz nerinčí,
rybka pláva v ihličí,
hviezdička sa vo dne jagá
krajšie jako za noci
a dedo mráz neštípe nás
na nosy.




POD STROMČEKOM

Veselo je pod stromčekom,
keď prskávka srší,
cez ihličie zlatý dáždik
do dlaní nám prší.


VIANOČNÝ STROMČEK

Vyrástol som v izbičke,
v takej celkom maličkej,
plnej aút a bábik nových
i knižočiek rozprávkových.

Dievčatko i chlapček spia,
ráno očká otvoria.
Zbadajú ma celkom iste,
na okienku budem visieť.

Hoc som iba z papiera,
obaja mi uveria,
že čas vianoc prišiel zas,
plný lásky, plný krás.


SÚ TU VIANOCE

Kde sa vzali, tu sa vzali,
vianoce při dverách stáli.
Prišli ticho jako myšky
a vkĺzli nám do izbičky

Sadli na stôl, na vetvičky,
chytili nás za ručičky.
Vošli ticho do srdc našich,
aby lásko, pokoj našli.


NOVÝ ROK

Vonku mrzne
a mráz kreslí
kvety na oblok,
znenazdania
prikvitol k nám
zasa nový rok.


VINŠUJEM VÁM

Vinšujem vám nový rok,
by ste mali šťastný krok,
doma lásku, svornosť
a všetkého hojnosť.


VINŠOVNÍK

Ja som malý vinšovník,
zavinšujem jako nik.
šťastie, zdravie rodine,
nech všetko zlé pominie.